Horčičné zrnko |
"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32) |
---|
|
O duchovnom uČiteĽovi(1)
Vaše srdce nech patrí jedine Pánovi, a v Pánovi aj blížnemu. Bez tohto pravidla patriť človeku je hrozné. Apoštol povedal: „Nestaňte sa otrokmi ľudí“.(2) Vždy, až do hĺbky srdca sa ma dotýkali slová svätého Jána Predchodcu, ktoré povedal so zreteľom na Pána a seba, a zachované sú v Evanjeliu od Jána. Svätý Predchodca hovorí: „Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a ja sa umenšovať“.(3) Každý duchovný učiteľ musí byť iba sluhom Nebeského Ženícha. Duše musí privádzať k Nemu a nie k sebe. Musí im zvestovať o nekonečnej a nevysloviteľnej nádhere Krista, o Jeho bezhraničnom blahu a moci, aby si Krista zamilovali. A učiteľ? Podobne veľkému a pokornému Krstiteľovi, nech stojí bokom, nech seba považuje za nikoho, nech sa pred svojimi žiakmi teší zo svojej malosti. Malosti, ktorá je príznakom ich duchovného napredovania. Pokiaľ v učeníkoch prevláda telesný pud, veľký je pred nimi ich učiteľ. No keď sa v nich zrodí duchovné vnímanie a vyrastie v nich Kristus, v svojom učiteľovi už budú vidieť len blahodarný Boží nástroj. Chráňte sa pred náruživosťou k svojmu učiteľovi. Mnohí si nedávali pozor a spolu so svojimi učiteľmi padli do sieti diabla. Rada a poslušnosť sú Bohu milé len dovtedy, pokiaľ nie sú poškvrnené vášňou a náruživosťou. Náruživosť činí z milovanej osoby modlu, bôžika. A od obiet prinášaných takejto modle sa Boh s hnevom odvracia. Vtedy sa zbytočne stráca život, hynú dobré skutky, ako príjemná vôňa kadidla, ktorá je rozfúkaná silným vetrom alebo potlačená silným smradom. Nevytvárajte v svojich srdciach miesta pre žiadne modly. A ty učiteľ, chráň sa pred hriešnou iniciatívou. Nezameň seba za Boha pred dušou, ktorá k tebe príde. Nasleduj príklad svätého Predchodcu. Slieď len za tým, aby v tvojich učeníkoch vyrástol Kristus. Keď On vyrastie, ty sa budeš umenšovať. Keď seba uvidíš malým z dôvodu vzrastúceho Krista, naplníš sa radosťou, divný pokoj zavanie nad tvojim srdcom a v sebe pocítiš naplnenie sa Kristových slov: „kto sa ponižuje, bude povýšený“.(4) Blahoslavení sú tí, ktorí so sebazaprením nasledujú skutočné evanjeliové učenie, ktorí sa zriekli uspokojovania žiadostivosti tela i žiadostivosti duše, ktorá všade chce realizovať to, čo jej hovorí jej “ja“, a stať sa akousi zvláštnou, nezávislou, vedúcou bytosťou, pre ktorú musí existovať všetko ostatné.
(1) Творения святителя Игнатия, Том 5 – Собрание писем, Правило веры, Москва 2009, s. 146-148. |
|